Porovnanie daňových systémov pre právnické osoby: Slovensko vs. Estónsko

Úvod:
Daňové zaťaženie firiem výrazne ovplyvňuje atraktivitu podnikateľského prostredia. Slovenská republika aj Estónsko sú členmi EÚ, no uplatňujú odlišné prístupy k zdaneniu právnických osôb. Kým na Slovensku platí daň z príjmu zo zisku firmy (štandardne 10%, 21% alebo 24% podľa výšky základu dane) spolu s ďalšími odvodmi ako daňová licencia a najnovšie daň z transakcií, Estónsko presadzuje model nulovej dane z reinvestovaného zisku. V tomto článku prinášame prehľad oboch daňových systémov – vysvetlíme si daňovú licenciu, daň z príjmu a transakcií na Slovensku a na druhej strane estónsky systém odloženej dane zo zisku, jeho výhody a administratívne zjednodušenia. Zároveň spomenieme konkrétne zákony upravujúce daňové povinnosti a ukážeme si výhody podnikania v Estónsku oproti Slovensku na modelovom príklade.

Daňový systém pre právnické osoby na Slovensku

Slovenský daňový systém pre firmy je konvenčný – zisk spoločnosti sa zdaňuje každoročne bez ohľadu na to, či je reinvestovaný alebo vyplatený. Okrem dane z príjmov právnických osôb platia firmy aj minimálnu daň známu ako daňová licencia a od roku 2025 dokonca novú daň z finančných transakcií. Nižšie uvádzame prehľad týchto kľúčových prvkov.

Daň z príjmu právnických osôb (DPPO)

Základná daň z príjmu firiem na Slovensku sa po novej úprave od roku 2024 riadi troma sadzbami:

10% pri základe dane do 50 000 €,
21% pri základe dane od 50 001 € do 250 000 €,
24% pri základe dane nad 250 000 €.

Tento systém zohľadňuje veľkosť firmy a mierne zvýhodňuje menšie podniky. Historicky Slovensko uplatňovalo rovnú daň 19%, neskôr sadzba kolísala (napr. 22% v rokoch 2014–2016) až sa ustálila na súčasnej progresívnej štruktúre. Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov definuje daňovníkov, predmet dane aj sadzby. Zdaňujú sa celkové zisky z podnikateľskej činnosti firmy. Ak firma vytvorí zisk, zaplatí daň bez ohľadu na to, ako s ním naloží – či už ho reinvestuje alebo vyplatí majiteľom.

Poznámka: Dividendy (podiely na zisku vyplatené spoločníkom) sa na Slovensku dlhé roky nezdaňovali zvlášť. Od roku 2017 však fyzické osoby – rezidenti platia daň 7% z dividend (z tzv. zdrav. odvodu sa stala daň z dividend). Pre právnické osoby a zahraničných akcionárov platia zrážkové dane podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (bežne 0 – 35% podľa jurisdikcie). V praxi to znamená, že zisk firmy je najprv zdanený podľa sadzby DPPO (10%, 21% alebo 24%) a následne pri výplate fyzickej osobe môže podliehať ďalšej dani z dividend 7%. Tieto mechanizmy výrazne odlišujú Slovensko od Estónska, kde sa zisk zdaňuje až pri výplate (viac nižšie).

Daňová licencia (minimálna daň)

Daňová licencia je osobitný prvok slovenského systému – ide o minimálnu daň, ktorú musí každá spoločnosť zaplatiť, aj keby vykázala nulový zisk alebo stratu

Inštitút daňovej licencie bol na Slovensku zavedený v rokoch 2014–2017 a po krátkom zrušení bol opätovne zavedený v rámci konsolidačného balíčka

Cieľom je zabezpečiť, aby aj tzv. „spiace” firmy či podniky s minimálnym ziskom prispeli do rozpočtu aspoň základnou sumou.

Podľa novely zákona o dani z príjmov účinnej od 2024 je výška minimálnej dane odstupňovaná podľa výšky príjmov spoločnosti

Aktuálne sa pohybuje od 340 € do 3 840 € ročne:

340 € pri ročných zdaniteľných príjmoch do 50 000 €,
960 € pri príjmoch od 50 000 € do 250 000 €,
1 920 € pri príjmoch od 250 000 € do 500 000 €,
3 840 € pri príjmoch nad 500 000 €.

Ak teda firma vypočíta v daňovom priznaní daň z príjmu nižšiu než príslušná minimálna suma, musí aj tak doplatiť daň do výšky daňovej licencie

Daňová licencia sa nevzťahuje na úplne novovzniknuté firmy v prvom roku podnikania a pár ďalších výnimiek (napr. spoločnosti s >20% zamestnancami so zdravotným postihnutím majú licenciu polovičnú)

Zavedenie tejto povinnosti znamená, že na Slovensku už neexistuje stav, aby aktívna s.r.o. neplatila žiadnu daň – aj pri nulovom zisku odvedie aspoň licenčnú daň. Z pohľadu podnikateľov je to dodatočná fixná záťaž, ktorá v Estónsku neexistuje.

Daň z finančných transakcií

Úplnou novinkou v SR od roku 2025 je daň z finančných transakcií (tzv. transakčná daň). Ide o daň, ktorou sú zaťažené odchádzajúce platby z firemných bankových účtov. Každý účet právnickej osoby sa považuje za transakčný a každý odchádzajúci prevod je zdanený sadzbou 0,4% z čiastky (maximálne 40 € na jednu transakciu)

Napríklad ak firma uhradí faktúru 10 000 €, zaplatí popri tom transakčnú daň 40 € štátu. Pri výbere hotovosti z účtu je sadzba dokonca dvojnásobná, 0,8% bez hornej hranice

Táto daň sa nevzťahuje na niektoré špecifické operácie a subjekty (napr. vklady, určité finančné inštitúcie môžu byť vyňaté), no drvivá väčšina bežných platieb firiem ju podlieha

Zákon č. 279/2024 Z.z. o dani z finančných transakcií ustanovuje detaily tejto povinnosti, ktorá nadobudla účinnosť 1.1.2025 (prvé zdaňovacie obdobie je apríl 2025)

V praxi to znamená, že podnikanie na Slovensku od 2025 sprevádzajú dodatočné náklady – každá výplata mzdy, úhrada dodávateľovi či prevod peňazí do zahraničia mierne zvyšuje daňovú záťaž firmy. Estónsko podobnú transakčnú daň neuplatňuje, čo je ďalší zásadný rozdiel z hľadiska daňovej optimalizácie.

(Pre úplnosť dodajme, že slovenské firmy samozrejme platia aj ďalšie dane: napr. DPH 20% zo svojich tovarov a služieb, miestne dane (daň z nehnuteľnosti), odvody za zamestnancov atď. Tento článok sa však sústredí na dane priamo spojené so ziskom a finančným fungovaním spoločnosti.)

Daňový systém v Estónsku pre právnické osoby

Estónsko je známe revolučným prístupom k zdaneniu firemných ziskov. Od roku 2000 tam platí model, ktorý často nazývame “estónska daň” alebo odložené zdanenie zisku. Podstatou je, že nerozdelený zisk firmy nepodlieha žiadnej dani – zdaňuje sa až v momente jeho výplaty spoločníkom. Prakticky ide o nulovú daň zo zisku, pokiaľ zostáva v podniku a je reinvestovaný. Tento systém motivuje podnikateľov investovať zisky späť do rozvoja firmy a zároveň výrazne zjednodušuje firemné financie.

Nulová daň zo zisku (odložené zdanenie)

Na rozdiel od Slovenska, kde sa zisk zdaňuje každoročne, v Estónsku sa daň z príjmu právnických osôb platí len z tej časti zisku, ktorá je rozdelená medzi spoločníkov (napr. vo forme dividend)

Zisk, ktorý firma nerozdelí, je oslobodený od dane

Inými slovami, ak estónska spoločnosť v danom roku vytvorí zisk a ponechá si ho na účte alebo ho použije na investície (kúpu zariadenia, marketing, rozšírenie podnikania), nezaplatí z tohto zisku žiadnu daň

Daňová povinnosť vznikne až vtedy, keď sa firma rozhodne vyplatiť dividendy či iné podiely zo zisku majiteľom.

Sadzba dane z vyplateného zisku (dividend) v Estónsku je od roku 2025 (prvá zmena od roku 2000) 22% zo sumy vyplateného zisku (resp. 22/78 z čistého dividendového základu)

Táto daň sa platí priamo firmou pri výplate dividend a považuje sa za konečnú – v Estónsku neexistuje dodatočná daň z dividend pre príjemcov; dividenda už ďalej nie je zdaňovaná u akcionára. Zahraniční vlastníci takisto neplatia žiadnu zrážkovú daň z dividend z Estónska.

V praxi teda ak estónska firma vyplatí napríklad 10 000 € zisku spoločníkovi, odvádza z toho 2 200 €. Ak však zisk nevyplatí, môže celý 10 000 € reinvestovať a nezaplatí nič.

Tento systém je zakotvený v estónskom Zákone o dani z príjmov (Income Tax Act, pôvodne prijatom v decembri 1999 s účinnosťou od 1.1.2000 a upravený od 1.1.2025). Hovorovo sa mu hovorí aj nulová daň zo zisku, hoci technicky ide o odklad zdanenia až do času výplaty. Nerozdelené zisky sú úplne oslobodené od dane, čo stimuluje firmy investovať získané prostriedky späť do rozvoja biznisu

Výsledkom je rýchlejší rast podnikov, ktoré nemusia každý rok odčerpávať časť zisku na daň – majú viac voľných zdrojov na expanziu, inovácie alebo tvorbu rezerv.

Pre úplnosť: Estónsko nemá žiadnu obdobu daňovej licencie. Ak firma nevytvorí zisk, neplatí na dani nič (nemá minimálnu fixnú daňovú povinnosť ako v SR). Taktiež neexistuje osobitná daň z finančných transakcií – bežné prevody peňazí nie sú extra zdanené. Estónske spoločnosti platia DPH (20%) obdobne ako inde v EÚ a prispievajú na sociálne poistenie či iné odvody za zamestnancov, ale daň zo zisku platia až pri výplate zisku.

Daňové výhody a administratívne zjednodušenia

Estónsky model prináša viacero daňových výhod a zjednodušuje život podnikateľom aj z administratívneho hľadiska:

Žiadna daň z nerozdeleného zisku: Ako sme vysvetlili, reinvestovaný zisk nepodlieha dani. To je veľká výhoda pre rastúce firmy – môžu plne reinvestovať zisk do podnikania bez okamžitej daňovej “pokuty”. Táto nulová daň z reinvestovaného zisku umožňuje firmám rýchlejšie rásť a kumulovať kapitál.
Absencia daňovej licencie a transakčných daní: V Estónsku neplatíte žiadnu minimálnu daň, ak firma nemá zisk. Tým odpadá fixný náklad typu daňová licencia, ktorý na Slovensku zaťažuje aj stratové či začínajúce firmy. Taktiež neexistuje daň z bankových transakcií, takže prevody peňazí nespôsobujú dodatočné výdavky (na Slovensku 0,4% z každej platby).
Jednoduchšie účtovníctvo a vykazovanie: Keďže sa v Estónsku zisky nezdaňujú priebežne, daňové priznanie k dani z príjmov je jednoduchšie – firma ho podáva iba vtedy, keď rozdeľuje zisky. Odpadá tak komplikované výpočtovanie základu dane každý rok (hoci účtovníctvo viesť musí). Navyše, Estónsko je lídrom v digitalizácii – daňové priznanias a administratíva sú plne elektronické a veľmi efektívne. Podnikateľ tam dokáže podať priznanie online za pár minút a väčšinu byrokracie vybaviť cez internet.
Priaznivé podnikateľské prostredie: Táto pobaltská krajina je často vyzdvihovaná pre nízku byrokraciu a podporu podnikania. Podľa rebríčkov Svetovej banky patrilo Estónsko dlhodobo medzi top krajiny v jednoduchosti podnikania (umiestňovalo sa okolo 12. miesta zo 190 ekonomík sveta). V praxi to znamená rýchlejšie založenie firmy, jednoduchšiu registráciu k DPH a menej administratívnych úkonov oproti Slovensku. Estónsko tiež umožňuje založenie firmy zahraničným podnikateľom na diaľku cez program e-Residency – čo otvára dvere k jeho výhodám aj medzinárodne.
Stabilný a transparentný systém: Estónsko sa neprofiluje ako klasický daňový raj, ale skôr ako moderná transparentná ekonomika. Dodržiava medzinárodné štandardy výmeny informácií a boja proti praniu špinavých peňazí. Podnikatelia tak získajú výhody daňovej optimalizácie legálnym spôsobom v rámci EÚ, bez podozrenia z nekalých praktík.

Právne predpisy k daňovým povinnostiam (SR vs. Estónsko)

Pre Slovenskú republiku sú hlavnými legislatívnymi normami upravujúcimi dane firiem:

Zákon o dani z príjmov (č. 595/2003 Z.z.) – stanovuje daň z príjmov právnických osôb, vrátane sadzieb, výpočtu základu dane a od roku 2024 aj koncept “minimálnej dane pre PO” (daňovej licencie).
Zákon o dani z finančných transakcií (č. 279/2024 Z.z.) – nový zákon účinný od 2025, zavádza daň z finančných transakcií, určuje predmet dane (napr. odchádzajúce platby z účtu) a sadzbu 0,4%.
Zákon o DPH (č. 222/2004 Z.z.) – upravuje daň z pridanej hodnoty, ktorú platia aj právnické osoby pri predaji tovarov a služieb (základná sadzba 20%).
Ďalšie zákony zahŕňajú Daňový poriadok (proces správy daní), zákony o miestnych daniach, Obchodný zákonník (ktorý určuje napr. povinnosť tvorby základného imania, čo má vplyv aj na daňové aspekty) a pod.

Pre Estónsko platia nasledujúce kľúčové predpisy:

Income Tax Act (est. Tulumaksuseadus) – estónsky zákon o dani z príjmov, ktorý zavádza systém odloženého zdanenia. Podľa § 50 tohto zákona sú všetky nerozdelené zisky spoločností oslobodené od dane a daň 20% sa uplatní len na vyplácané dividendy a ekvivalentné výplaty zisku. Tento zákon tiež definuje zdanenie ďalších foriem príjmov, zrážkové dane (napr. z úrokov, licenčných poplatkov – tie sú však často nulové vďaka účasti Estonska na medzinárodných zmluvách) a podmienky pre daňových rezidentov.
Value Added Tax Act – zákon o DPH v Estónsku, stanovuje rovnakú štandardnú sadzbu DPH 20% (Estónsko je v tomto smere harmonizované s EÚ predpismi). Registrácia a evidencia k DPH sú v Estónsku známe efektívnym elektronickým systémom.
Law of Corporate (Income) Tax deferral 2000 – tak sa často označuje reforma z roku 2000, ktorou Estónsko novelizovalo svoj daňový systém pre firmy. Hoci nejde o samostatný zákon, ale o zásadnú novelu Income Tax Act, stojí za zmienku ako míľnik legislatívy, ktorým sa krajina vydala unikátnou cestou nulového zdanenia reinvestovaného zisku.

Okrem uvedených, estónsky právny rámec obsahuje aj zákony o sociálnom poistení (Social Tax Act – upravuje 33% sociálny odvod z miezd, ktorý platí zamestnávateľ), zákon o dani z príjmov fyzických osôb (tiež flat tax 20%) a množstvo elektronických služieb riadených cez Estónsky daňový a colný úrad (Maksu- ja Tolliamet). Výhodou je, že vďaka digitalizácii je plnenie daňových povinností v Estónsku administratívne menej náročné než v SR

Výhody podnikania v Estónsku oproti Slovensku

Z vyššie uvedeného porovnania vyplýva niekoľko výrazných výhod, ktoré Estónsko ponúka podnikateľom v porovnaní so Slovenskom, najmä z hľadiska daňovej optimalizácie a jednoduchosti podnikania:

Nižšia celková daňová záťaž na zisk: V Estónsku firma neplatí daň zo zisku, pokiaľ ho nevypláca. Na Slovensku je zisk zdanený DPPO sadzbou 21% každý rok + minimálna daň, bez ohľadu na reinvestovanie. Pre podniky, ktoré zisky investujú späť, to znamená v Estónsku 0% daň vs. na Slovensku 21% – výrazný rozdiel v prospech estónskeho modelu.
Žiadna povinná minimálna daň: Estónske spoločnosti bez zisku neplatia štátu nič, kým slovenské musia uhradiť daňovú licenciu (340 € a viac ročne) aj pri nulovom zisku. Pre malé startupy či dočasne stratové firmy je estónske prostredie oveľa zhovievavejšie a nevytvára im fixné náklady navyše.
Bez dodatočných transakčných nákladov: V Estónsku môžete voľne operovať s firemnými financiami – platiť dodávateľom, presúvať prostriedky, investovať – bez špeciálnych daní z týchto pohybov. Na Slovensku od 2025 každý výdavok z účtu nadobúda +0,4% daň, čo zvyšuje náklady podnikania. Z pohľadu cash-flow je estónska firma vo výhode, keďže jej peniaze “netečú” do štátu pri každej transakcii.
Lepšie podmienky pre rast a investície: Keďže estónske firmy nemusia odvádzať daň zo zarobených peňazí, kým ich reinvestujú, majú viac kapitálu na expanziu. Môžu rýchlejšie nakúpiť technológie, rozšíriť tím či vstúpiť na nové trhy – a to všetko z peňazí, ktoré by inak na Slovensku z časti odišli na daň. Nulová daň z reinvestovaného zisku tak priamo podporuje rastové stratégie spoločností.
Administratívna jednoduchosť a úspora času: Digitalizácia v Estónsku znamená menej byrokracie – založenie firmy, vedenie účtovníctva aj kontakt s úradmi prebieha online. Daňové priznanie je jednoduchšie (nemusí sa riešiť každý rok zisk vs. daňové výdavky, ak sa zisk nerozdeľuje). Podnikateľ tak môže venovať viac času biznisu a menej “papierovaniu”. Tento faktor sa často prehliada, no v praxi prináša úsporu nákladov (menej práce pre účtovníkov, poradcov) a rýchlejšie obchodné rozhodnutia.
Atraktívne pre zahraničných investorov: Estónska firma môže byť zaujímavá aj pre investorov či partnerov zo zahraničia. Vďaka svojej povesti transparentnej krajiny s inovatívnym prostredím a členstvu v EÚ ponúka istotu právneho rámca podobne ako SR, ale s lepšími daňovými podmienkami. Navyše, výplata zisku zahraničnému vlastníkovi nie je v Estónsku zaťažená zrážkovou daňou, takže napríklad investor zo Slovenska dostane dividendy z estónskej firmy čisté, už zdanené len na úrovni firmy 20%.

Samozrejme, treba zvážiť aj ďalšie aspekty – napríklad jazyk, vzdialenosť, či potrebu získať estónsku e-rezidenciu pre riadenie firmy na diaľku. Pre mnohé moderné odvetvia (IT služby, online biznis, startupy) sú však tieto prekážky ľahko prekonateľné. Estónsko sa tak stáva lákavou možnosťou pre slovenských podnikateľov, ktorí hľadajú legálne cesty daňovej optimalizácie a jednoduchšie podmienky na podnikanie.

Príklad: Daňová úspora pri reinvestovaní zisku vs. vyplácaní zisku

Na lepšie pochopenie rozdielov si predstavme modelový príklad:

Situácia: Firma na Slovensku a firma v Estónsku – obe sú vlastnené tým istým podnikateľom a v danom roku dosiahnu zisk 100 000 € (pred zdanením). Podnikateľ sa rozhoduje, či zisk vyplatí sebe ako dividendu alebo ho ponechá vo firme na ďalšie investície.

Slovenská firma: Zisk 100 000 € podlieha najprv 21% dani z príjmu, t.j. zaplatí štátu 21 000 €. Zostane jej čistý zisk 79 000 €. Navyše musí uhradiť daňovú licenciu (povedzme 1 920 €, ak tržby boli okolo 300 tis. €; v tomto prípade však už daň z príjmu túto sumu prevyšuje, takže licenciu riešiť nemusí). Ak by sa rozhodla zvyšných 79 000 € reinvestovať, už z nich žiadnu daň neplatí – ale 21 000 € už je preč. Efektívne má o 21% menej prostriedkov na reinvestovanie oproti pôvodnému zisku. Ak by sa naopak rozhodla vyplatiť celý zvyšný zisk ako dividendu majiteľovi (fyzickej osobe rezidentovi SR), ten ešte zaplatí 7% daň z dividend ~ 5 530 €; jemu na účet príde cca 73 470 €. Celkové daňové zaťaženie pri výplate zisku tak dosiahne okolo 26,5%. Pri reinvestovaní je 21% (čo už bolo zaplatené na dani z príjmu). Okrem toho každá finančná operácia firmy (výplata dividend, prevody) by podliehala drobnej transakčnej dani 0,4%, no pre zjednodušenie ju zanedbajme.
Estónska firma: Zisk 100 000 € nie je v čase tvorby zdanený vôbec. Ak sa firma rozhodne reinvestovať celý zisk, má k dispozícii plných 100 000 € (o 21 000 € viac než slovenská firma v rovnakom scenári). Daňová povinnosť nevzniká, takže všetky peniaze môže vložiť napríklad do nákupu nových technológií, marketingu alebo inej expanzie. Daň = 0 €. Ak by sa firma rozhodla vyplatiť celý zisk ako dividendu, zaplatí z neho 20% daň z dividend vo výške 20 000 €. Majiteľ (či už estónsky alebo zahraničný) dostane 80 000 € čistý dividendový príjem, ktorý už ďalej nepodlieha zdaneniu. Efektívne daňové zaťaženie pri výplate zisku je 20%. Pri reinvestovaní je 0%.

Výsledok: V Estónsku ostáva firme na reinvestície o 10-24% viac než rovnakej firme na Slovensku. Pri vyplácaní zisku je čistý výnos majiteľa v Estónsku o ~6 500 € vyšší (80k vs. ~73,5k). Tento jednoduchý príklad ukazuje, aké významné rozdiely môžu v dlhodobom horizonte nastať. Ak firma reinvestuje niekoľko rokov po sebe zadržané zisky, v Estónsku môže agresívnejšie rásť z vygenerovaných prostriedkov, zatiaľ čo na Slovensku by časť každoročného zisku odchádzala do rozpočtu. Nulová daň z reinvestovaných ziskov tak môže mať nenulové výhody – v podobe rýchlejšieho rastu firmy, väčšieho kumulovaného kapitálu a v konečnom dôsledku aj vyššej hodnoty pre majiteľa.

Záver

Pri porovnaní daňového systému Slovenska a Estónska z pohľadu právnických osôb vidíme dva odlišné svety. Slovensko zdaňuje firemné zisky tradične a pomerne významne – každoročne 21%, plus zavádza licencie a transakčné dane, ktoré zvyšujú daňové bremeno aj administratívu. Estónsko naopak stavilo na motivačný prístup: žiadna daň, kým zisk zostáva vo firme a pracuje. Tento model prináša podnikateľom atraktívne možnosti daňovej optimalizácie v medziach zákona, bez nutnosti uchyľovať sa k offshore trikom.

Pre investorov a podnikateľov orientovaných na rast môže estónsky systém predstavovať významnú konkurenčnú výhodu – umožní im reinvestovať 100% zarobeného zisku a odkladať zdanenie na neskôr. Zároveň je podnikanie v Estónsku podporené modernou digitálnou infraštruktúrou a jednoduchším stykom s úradmi. Na druhej strane, slovenské firmy profitujú z domáceho trhu a zázemia, a nie každý biznis model umožňuje jednoduchý presun do Estónska.

Z pohľadu marketingu a lákania podnikateľov však Estónsko jednoznačne vyniká: nulová daň zo zisku, menej byrokracie a proklientsky orientované prostredie sú silné argumenty. Aj preto mnohé nové projekty či startupy v strednej Európe zvažujú založenie spoločnosti v Estónsku ako spôsob, ako legálne minimalizovať daňové náklady a sústrediť zdroje na rozvoj. Pokiaľ je pre firmu kľúčová daňová efektívnosť a jednoduchosť podnikania, estónsky model ponúka výhody, ktoré v súčasnom slovenskom systéme nie sú dostupné.

Zhrnutie: Slovensko ponúka stabilné prostredie, ale s vyšším daňovým zaťažením (daň z príjmu, licencie, transakčné poplatky). Estónsko oproti tomu láka nulovým zdanením reinvestovaného zisku, čo môže znamenať výraznú úsporu a podporu rastu podnikania. Pre podnikateľov hľadajúcich najefektívnejšie daňové riešenia v rámci EÚ preto stojí za to porovnať obe krajiny a zvážiť, ktorý systém lepšie vyhovuje ich biznis stratégii.