Náklady na prevádzku firmy v Estónsku vs. Slovensku

Podnikanie v Estónsku – výhody a nevýhody z pohľadu nákladov
Estónsko je známe inovatívnym podnikateľským prostredím, ktoré láka zahraničných podnikateľov najmä nízkymi daňovými nákladmi a digitálnou byrokraciou. Založenie firmy v Estónsku cez e-Residency je rýchle a cenovo dostupné – štátny poplatok za registráciu spoločnosti (osaühing, OÜ) online je približne 265 € a vybavenie estónskeho e-občianstva (e-Residency) stojí 150 € (platnosť karty na 5 rokov). Štandardný kapitál s.r.o. je 5 000 €, ktorý treba splatiť pred vznikom, a za registráciu sa platí súdny poplatok (online okolo 150 €). Zakladanie trvá dlhšie a často vyžaduje notára alebo právnika, čo zvyšuje počiatočné výdavky.

Ročné prevádzkové náklady a poplatky
Pri porovnaní nákladov Estónsko vs Slovensko z pohľadu dlhodobej prevádzky firmy vidíme výrazné rozdiely. V Estónsku potrebuje zahraničný majiteľ udržiavať pre svoju OÜ tzv. kontaktnú osobu a právnu adresu v Estónsku – ide o zákonnú povinnosť pre firmy vedené zo zahraničia. Tieto služby poskytujú virtuálne kancelárie za cca 250 € ročne (každé) a zabezpečia, že vaša firma má oficiálne estónske sídlo a lokálneho zástupcu pre styk s úradmi. Tu však treba podotknúť, že existujú rôzne služby, poskytujúce virtuálne kancelárie a kontaktné osoby v rôznych cenách. 250€ je priemerná cena za dané služby. Celkovo si teda treba pripraviť približne 500 € ročne na tieto administratívne položky. Okrem toho si podnikateľ často platí účtovnícke služby (pre správu DPH, výkazov či výročnej správy) – v Estónsku viete nájsť balíčky pre malé firmy od ~20–100 € mesačne v závislosti od objemu dokladov. Na Slovensku síce nie je povinnosť mať virtuálnu adresu či zástupcu, no mnoho jednoosobových s.r.o. tiež využíva platené sídlo (hlavne v prípade, ak podnikateľ nechce uvádzať svoju domácu adresu). Účtovníctvo na Slovensku vyjde porovnateľne alebo mierne drahšie vzhľadom na komplexnosť zákonov – bežne 50-100 €+ mesačne pri plnej správe účtovníctva. Porovnanie nákladov Estónsko vs Slovensko nám tak ukazuje, že estónska firma má fixné ročné výdavky hlavne za kontaktnú osobu/sídlo a prípadne e-Residency obnovu, kým slovenská za vedenie účtovníctva a administratívu. Dôležitým faktorom je však daňové zaťaženie, ktoré výrazne ovplyvňuje celkové náklady firmy.

Daňové náklady a licencie
V Estónsku platí unikátny systém odvodov: korporátna daň z príjmu právnických osôb sa platí iba zo zisku, ktorý spoločnosť vyplatí. Nezdanený zisk ponechaný vo firme (na reinvestície alebo rezervy) nepodlieha žiadnej dani – efektívna sadzba dane z príjmu právnickej osoby je tak 0% na nerozdelený zisk​

accace.sk. Až keď firma vyplatí dividendy spoločníkom alebo iné výplaty zo zisku, uplatní sa daň 20% (resp. od roku 2025 zvýšená na 22%)​

e-resident.gov.ee. To znamená, že prosperujúca estónska firma môže roky rásť a investovať bez priebežného platenia dane z príjmu. Naproti tomu daňové náklady na firmu na Slovensku vznikajú každý rok z celého zisku bez ohľadu na jeho použitiet. Štandardná sadzba dane z príjmov právnických osôb v SR je 21%. Pre menšie firmy s ročným obratom do 100 000 € sa uplatňuje znížená sadzba 15%, a od roku 2025 pribudne sadzba 10% pre mikropodniky do tejto hranice obratu, naopak veľké firmy nad 5 mil. € obratu budú zdaniť zisk sadzbou 24%. Okrem toho Slovensko od roku 2024 znovu zaviedlo minimálnu daň (tzv. daňovú licenciu) vo výške 340 € ročne pre neaktívne alebo nízkoziskové spoločnosti. V praxi to znamená, že aj „spiaca“ s.r.o. s nulovými tržbami musí zaplatiť aspoň 340 € na dani za daný rok. Estónsko takúto povinnosť nemá – ak firma nevykáže žiadny zdanený výstup (žiadne dividendy ani výdavky považované za skrytý zisk), neplatí na dani nič. Výhodou slovenského systému je, že bežné reinvestície do nákladov znižujú základ dane, no na rozdiel od Estónska sa skôr či neskôr zdaneniu celého zisku nevyhnete. Navyše, pri vyplácaní podielov na zisku slovenská firma síce druhýkrát daň z príjmu neplatí, ale dividenda fyzickej osobe podlieha zdrážkovej dani – aktuálne 7% (znížené z 10% od roku 2023). V Estónsku zase vyplatená dividenda je už zdanená na úrovni firmy a estónski rezidenti ju ďalej nezdaňujú (zahraniční spoločníci riešia zdanenie podľa domovskej krajiny). Z pohľadu daňových nákladov je teda estónsky model mimoriadne výhodný pre firmy, ktoré reinvestujú zisk alebo zatiaľ nevytvárajú zisk – štát im neukrojí z kapitálu. Slovenské firmy zas môžu profitovať zo zníženej sadzby pri menších výnosoch, avšak ak nevykazujú činnosť, musia aj tak platiť minimálnu daň.

Povinnosti estónskej firmy voči estónskym úradom
Administratívne povinnosti estónskej firmy
Regulácie v Estónsku sú známe svojou prehľadnosťou a digitalizáciou. Každá spoločnosť registrovaná v Estónsku má povinnosť voči estónskym úradom udržiavať aktuálne údaje v Obchodnom registri (Estonian Business Register) – najmä adresu sídla, kontaktnú osobu a zoznam vlastníkov (beneficial owners). V praxi firmy využívajú služby poskytovateľov, ktorí za ročný poplatok zabezpečia zákonného zástupcu a adresu. Dôležitou administratívnou povinnosťou je tiež vedenie účtovníctva podľa estónskych predpisov a uchovávanie dokladov. Estónske zákony vyžadujú, aby účtovníctvo bolo priebežne aktualizované a pripravené na zostavenie finančnej závierky. Hoci malá firma nemusí mesačne nikam nič posielať (pokiaľ napríklad nie je platcom DPH), musí byť schopná kedykoľvek preukázať správnosť evidencie.

Daňové povinnosti estónskej firmy
Daňové povinnosti estónskej spoločnosti sa líšia v závislosti od toho, či firma dosahuje zdaniteľné plnenia:

• Daň z príjmov (CIT): Ako už bolo spomenuté, ak estónska firma nevypláca zisk ani neposkytuje zdaniteľné výhody, nemusí mesačne či ročne platiť daň z príjmov. Ak však vyplatí dividendy alebo iný zisk spoločníkom, vzniká jej povinnosť odviesť daň z príjmu právnických osôb za príslušný mesiac. Estónsky daňový úrad (Tax and Customs Board) funguje plne online – firma podáva priznanie a uhradí daň elektronicky cez portál e-MTA. Daňové priznanie k dani z príjmov sa teda nepodáva raz ročne ako na Slovensku, ale v zásade každý mesiac, v ktorom vznikla daňová povinnosť (napr. pri výplate dividend v danom mesiaci). To podnikateľom dáva flexibilitu – počas rokov, keď zisk reinvestujú a nevyplácajú, nepriznávajú ani neplatia daň.
• DPH (VAT): Estónsko má oproti Slovensku mierne nižší prah na povinnú registráciu DPH. Ak obrat firmy presiahne 40 000 € od začiatku roka, firma sa musí zaregistrovať za platiteľa DPH. Kým k dosiahnutiu tejto hranice platcom byť nemusí, dobrovoľne sa môže registrovať aj skôr. Po registrácii vzniká povinnosť podávať mesačné daňové priznania k DPH a kontrolné výkazy, analogicky ako na Slovensku. Sadzba DPH v Estónsku je 20% (s plánom zvýšenia na 22% od roku 2024), znížená 9% na vybrané položky. Na Slovensku je hranica pre DPH 49 790 € ročne, čo je o čosi vyššie, ale inak je systém podobný – mesačné/štvrťročné priznania, 20% základná sadzba.
• Sociálne a personálne odvody: Veľkou výhodou estónskeho prostredia pre zahraničných digitálnych podnikateľov je, že pokiaľ firma nemá v Estónsku zamestnancov ani vyplácaných konateľov, nemá povinnosť registrovať sa na estónske odvody. Jednoosobová OÜ, ktorej jediný majiteľ si nevypláca mzdu ani odmenu konateľa, a realizuje zisk len formou budúcich dividend, nemusí v Estónsku nič odvádzať mesačne. Až keď sa rozhodnete vyplácať si ako konateľ odmenu alebo zamestnať seba či iných, musíte odvádzať estónsku daň z príjmu fyzických osôb (22% od 2025) a sociálnu daň (33%) z vyplácanej sumy. V praxi mnoho e-rezidentov funguje tak, že si oficiálne vo firme nevyplácajú mzdu, ale získavajú prostriedky až ako dividendy (zdaňované už na úrovni firmy). Naproti tomu slovenská s.r.o., ak má konateľa, má povinnosť riešiť odvodové zaťaženie jeho odmeny (ak si ju vypláca) a akýchkoľvek zamestnancov. Minimálne musí každá s.r.o. na Slovensku nahlásiť svojich štatutárov do sociálnej poisťovne (aj keď neplatia odvody, evidenčná povinnosť existuje). V Estónsku táto povinnosť nie je, čo znižuje administratívu pre firmy bez zamestnancov.

Výročná správa a účtovné povinnosti
Estónske spoločnosti musia každoročne vypracovať a odovzdať výročnú finančnú správu (annual report) do Obchodného registra. Lehota je do 6 mesiacov od konca účtovného roka – pri štandardnom kalendárnom roku je termín 30. jún nasledujúceho roka​

eestifirma.ee. Táto povinnosť platí aj pre neaktívne firmy (tie podávajú tzv. nulové výkazy o nečinnosti). Výročná správa obsahuje súvahu, výkaz ziskov a strát, prílohy a v prípade stredných a veľkých firiem aj správu audítora. Celý proces je plne elektronický – správa sa podáva cez online portál registru a podpisuje sa estónskym digitálnym podpisom (e-Residency karta). Administratívne povinnosti estónskej firmy sú tým zjednodušené na digitálne úkony, avšak nezanedbateľné – ak firma neodovzdá výročnú správu včas, hrozia jej pokuty a v krajnom prípade až vymazanie firmy súdom​

eestifirma.ee. Na Slovensku majú s.r.o. podobnú povinnosť zostaviť a odovzdať účtovnú závierku – tá sa ukladá do Registra účtovných závierok (obvykle do 31. júla nasledujúceho roka, prípadne skôr spolu s daňovým priznaním do marca). Slovenské firmy musia taktiež každoročne podávať daňové priznanie k dani z príjmov (zvyčajne do 31. marca) a pokiaľ sú platcami DPH, tak mesačne/štvrťročne priznania k DPH. Estónsky systém toto rozkladá inak: daňové priznanie k príjmom nepodávate rutinne raz ročne, iba ak vyplácate zisky (inak povedané, priznanie sa podáva „len keď je čo zdaniť“). Obe krajiny však vyžadujú priebežné vedenie účtovníctva a archiváciu dokladov v súlade so zákonom.

Právne riziká podnikania v Estónsku a na Slovensku
Stabilita legislatívy a regulačné prostredie
Právne prostredie je faktorom, ktorý môže zásadne ovplyvniť úspech podnikania. Estónsko je vnímané ako krajina s veľmi stabilným, transparentným a pro-podnikateľským právnym prostredím. Zákony sa tu menia zriedkavejšie a po dôkladných analýzach – podnikatelia tak vopred vedia, na čom sú. Napríklad daňový model nezdaňovania reinvestovaného zisku funguje stabilne už od roku 2000 a aj nedávne zvýšenie sadzieb (z 20% na 22%) pri rozdelení zisku bolo ohlásené s predstihom. Slovenskí podnikatelia oproti tomu často čelia nečakaným zmenám – legislatíva sa mení takmer každý rok. Príkladom je opätovné zavedenie minimálnej dane pre firmy či zavedenie nových pásiem dane z príjmu od roku 2025, čo vyžaduje rýchle prispôsobenie sa. Právne riziká podnikania na Slovensku tak zahŕňajú nepredvídateľné zvýšenie daní, odvodov či administratívnej záťaže zo strany štátu. Podnikatelia musia sledovať novelizácie zákonov (napr. zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z., zákona o DPH č. 222/2004 Z.z., Obchodného zákonníka č. 513/1991 Z.z. a ďalších), aby predišli sankciám za nesplnenie nových povinností.

Daňová rezidencia a dvojité zdanenie
Jedno z významných právnych rizík pri podnikaní s estónskou firmou pre slovenských rezidentov je otázka tzv. miesta skutočného vedenia a dvojitého zdanenia. Aj keď si firmu založíte v Estónsku, slovenské úrady môžu podľa zákona o dani z príjmov považovať túto spoločnosť za daňového rezidenta SR, ak je fakticky riadená zo Slovenska (napríklad ak konateľ žije a koná z SR). V praxi to znamená, že Slovensko si môže nárokovať zdanenie ziskov vašej estónskej firmy, ak preukáže, že strategické rozhodnutia robíte z územia SR. Dôsledkom môže byť povinnosť odviesť daň z príjmu z estónskej firmy aj na Slovensku – samozrejme, so započítaním už zaplatenej estónskej dane podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Pre podnikateľa by to ale znamenalo zdvojenie administratívy (účtovníctvo a daňové priznanie treba viesť a podať v oboch krajinách) a doplatenie rozdielu do slovenskej sadzby dane. Toto riziko je možné zmierniť dôsledným oddelením aktivít – napríklad mať reálne podnikanie aj v Estónsku, cestovať tam na strategické rozhodnutia, prípadne vymenovať miestneho riaditeľa. Odporúča sa konzultovať daňového poradcu a využiť ustanovenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a Estónskom, aby ste sa vyhli nepríjemným prekvapeniam. Na Slovensku právny poriadok (aj v súlade s OECD pravidlami) umožňuje zdaňovať zahraničné firmy s riadením zo SR, preto právne riziko podnikania Estónsko vs Slovensko zahŕňa možné spory o daňovú rezidenciu.

Iné regulačné a právne nástrahy
Vo všeobecnosti je podnikanie v Estónsku veľmi bezpečné z pohľadu korupcie a vymáhateľnosti práva – krajina patrí medzi lídrov EÚ v transparentnosti. Zahraniční investori sa môžu spoľahnúť na funkčné súdy a rýchle obchodné registre. Slovensko sa v rebríčkoch korupcie umiestňuje horšie, čo znamená potenciálne riziká pri verejných zákazkách alebo zdĺhavejšie súdne spory. Pri bežnom podnikaní menšej firmy však tieto makro riziká nemusia výrazne zasiahnuť každodennú činnosť. Dôležitejšie sú praktické právne povinnosti: estónska firma musí dbať na včasné podávanie výkazov (nesplnenie povinností voči estónskym úradom, ako je nepodanie výročnej správy či neoznámenie zmeny údajov, môže viesť k pokutám alebo až zrušeniu firmy). Slovenská firma zase čelí rizikám sankcií za omeškanie daňových priznaní, nezverejnenie účtovnej závierky v Registri alebo neohlásenie zmien v Obchodnom registri (každá z týchto opomenutí môže viesť k pokute v stovkách eur). Obe krajiny tiež implementovali pravidlá proti praniu špinavých peňazí – firmy musia identifikovať a registrovať svojich konečných užívateľov výhod. V Estónsku je potrebné uviesť vlastníkov pri založení a aktualizovať ich v prípade zmeny, na Slovensku zas firmy zapisovali údaje o konečných užívateľoch do registra (RPO) a ak tak neurobili, hrozili im pokuty. Tieto povinnosti patria k bežnej agende a ich nesplnenie predstavuje právne riziko vo forme sankcií.

Ako sa vyhnúť rizikám: odporúčania
Či už podnikáte cez estónsku alebo slovenskú firmu, kľúčové je dobre poznať legislatívu oboch krajín relevantnú pre váš biznis. Odporúča sa:

• Využiť služby odborníkov – v Estónsku lokálne účtovné a právne firmy (v rámci balíka služieb virtuálnej kancelárie často ponúkajú aj vedenie účtovníctva a právne poradenstvo). Na Slovensku sa zase spoľahnite na skúseného účtovníka a daňového poradcu, ktorí postrážia všetky lehoty a zmeny zákonov.
• Dodržiavať termíny a viesť agendu – majte diár povinností: estónska výročná správa do 30.6., slovenské daňové priznanie do 31.3., priznania k DPH do 25. dňa v mesiaci a pod. Moderné softvéry a upomienky vám pomôžu nič nezmeškať.
• Právne dokumenty a zmluvy – v oboch krajinách platí, že dobre nastavené zmluvy s obchodnými partnermi a klientmi znižujú riziko budúcich sporov. Estónsko uznáva zmluvy uzavreté elektronicky (digitálnym podpisom) podobne ako listinné, čo viete využiť. Na Slovensku elektronické podpisovanie tiež naberá význam, hlavne v komunikácii so štátom.
• Sledovať cezhraničné pravidlá – ak podnikáte medzinárodne, myslite na európske smernice a nariadenia. Napríklad ak vaša estónska firma obchoduje v EÚ, dodržiavajte pravidlá DPH pri cezhraničnom predaji (One-Stop-Shop režim pre elektronické služby a podobne). Rovnako si strážte, či vám nevzniká tzv. stála prevádzkareň na Slovensku alebo v inej krajine (napr. keď máte sklad alebo personál mimo Estónska), čo by generovalo nové daňové povinnosti.

Podnikanie v Estónsku – výhody a nevýhody v skratke: Estónsko ponúka nízke daňové zaťaženie (pri reinvestovaní zisku nulová daň), modernú digitálnu verejnú správu a medzinárodnú prestíž inovátora. Nevýhodou môžu byť dodatočné náklady na administratívne služby (sídlo, kontakt) a nutnosť orientovať sa v cudzom právnom prostredí (v angličtine alebo estónčine). Slovensko poskytuje domácemu podnikateľovi výhodu známeho prostredia a jazyka, no daňovo a byrokraticky je menej atraktívne – dane z príjmu sa platia priebežne aj zo zisku investovaného späť do firmy, zákony sa často menia a administratíva nie je plne digitalizovaná. Rozhodnutie, kde firmu prevádzkovať, závisí od konkrétneho podnikateľského zámeru. Mnoho start-upov a online podnikateľov volí Estónsko pre jeho daňové výhody a jednoduché podnikanie, zatiaľ čo tradičné lokálne firmy zostávajú na Slovensku kvôli bližšiemu kontaktu s trhom a regulačným komfortom domáceho prostredia. Dôležité je zvážiť všetky uvedené aspekty a pristúpiť k podnikaniu zodpovedne, aby ste minimalizovali riziká a maximalizovali benefity v rámci zákona.